Bratislava, 9. februára skoro ráno, mínus päť stupňov. Vancouver, 9. februára, poobede, sedem stupňov nad nulou, krásne jarné počasie. Keď som vystúpil z lietadla v najväčšom meste provincie Britská Kolumbia, okamžite som odložil šál a rozopol bundu. Krásne počasie ma na jednej strane potešilo, na druhej šokovalo. Naozaj sa v tomto teple bude bojovať o medaily?
Cesta do Vancoveru nebola ničím príjemným. Z Bratislavy som vyrazil v utorok o štvrtej ráno, cez Viedeň som sa presunul do Londýna, kde som štyri hodiny čakal na prípoj do Kanady. A tam sa začal môj boj s časom.
Let trval desať hodín, no ja som prekročil osem časových pásiem. Utorok som tak prežil dvakrát, z toho polovičku času som strávil v lietadle. Našťastie som mal o spoločnosť postarané, do Vancouveru sa totiž okrem mňa presúvali aj ďalší slovenskí novinári.
Skutočnosť, že olympiáda vo Vancouveri už klope na dvere, sa mi potvrdila aj medzinárodnou účasťou nášho letu. A tak sme počas voľných chvíľ na londýnskom letisku Heathrow rozoznávali športovcov, ktorí s nami nastupovali do lietadla.
Tam je Patrick Thoresen a značná časť nórskeho hokejového tímu, kričím. O chvíľku si vedľa nás sadla výprava zo Švédska, hádame, že sú to sánkarky. Nedaľeko zbadáme estónske mikiny a tričká. Mladý párik a pani v stredných rokoch, začíname tipovať. Sú to lyžiari či sánkari? O chvíľku máme odpoveď – krasokorčuliari! Potvrdzujem si to v lietadle, keď párik sedí vedľa mňa a prezerá si spoločné fotky z nedávnych majstrovstiev Európy.
Let mi pomaličky ubiehal. Spánok, filmy a hudba mi ho spríjemňovali. Posledné minúty som už strávil nalepený na okne – kanadské hory a krásne počasie mi vyrážali dych.
Priamo na letisku vo Vancouveri som sa akreditoval. „Budete písať aj o hokeji?“ pýta sa ma pani, ktorá má na starosti akreditačný proces. „Samozrejme,“ odpovedám. „Tak to už môžete teraz napísať, že zlato patrí Kanade. A vy ste zo Slovenska, že? Tak viete čo, nech ste vo finále!“ pripája s úsmevom a podáva mi hotovú akreditáciu. Úsmev na tvári mám v tom momente aj ja, oficiality mám za sebou a predstava, že posledný deň olympiády by som strávil na hokeji sledovaním Hossu a spol. v boji o zlato, by bol úžasný!
Vancouver som si prvý deň užil len trošku, no hneď ma zaujal viacerými skutočnosťami – teplým počasím, krásou mesta a zasneženými horami v pozadí.
Môj nekonečný utorok sa pomaličky chýli ku koncu. Na Slovensku už začína nový deň. Začiatok olympiády sa blíži, neviem ako vy doma, ale my vo Vancouveri sa už nevieme dočkať.
Foto – S. Benčat