V stresových situáciách zvyknem niekedy zabúdať na dôležité veci. Keď som ráno odchádzal z hotela, na poslednú chvíľku som si kontroloval, či mám pri sebe všetko. Našiel som tam aj niečo, čo som nemal mať – vreckový švajčiarsky nožík. Ako som neskôr zistil, bolo veľmi prospešné, že som ho v hoteli stihol vyložiť.
Pri vstupe do tlačového strediska nás kontrolujú len na základe akreditácie. Organizátori na novinárskom doklade skontrolujú kód a na základe neho sa dostaneme do MPC (Main press centre).
Po rýchlych raňajkách sme sa s kolegami vybrali na tréning hokejovej mini výpravy. Ako dopravný prostriedok sme si zvolili autobus určený pre novinárov. Zmätená dobrovoľníčka nás najskôr usadila do vozidla, no potom si uvedomila, že sme neprešli kontrolou, a tak sme sa vydali na podrobnú obhliadku. Hodinky, peňaženka, vyprázdniť všetky vrecká. Jednoducho, ako na letisku.
Po prehliadke sme prešli desať metrov k východu, kde nás však zastavil policajt so slovami: „Stáť, musíte prejsť kontrolou“. Neviem, čo sme za tých pár krokov mohli do batohov či vreciek dostať, no opäť sme museli zo seba všetko dávať dole.
Keďže nikto z nás nemal nič podozrivé, nasadli sme konečne do autobusu a vydali sa smerom do Canada Hockey Place. Tesne pred halou sme zastavili a prišlo to opäť – kontrola. Policajt vyzbrojený huňatou baranicou najskôr s detektorom skontroloval celý autobus, neskôr prišiel aj k nám a prehliadol si akreditácie. Len vďaka príhovoru vodiča, ktorý sa za nás zaprisahal, že sme nikde nestáli a nič nerobili, nás pustil muž zákona ďalej do haly.
Po tejto skúsenosti som si povedal, že organizátori ma už asi ničím neprekvapia. Bohužiaľ som sa mýlil. Podvečer som sa vybral na letisko privíťať výpravu hokejistov z Európy, a spýtať sa ich na let a pocity pred turnajom. Žiaľ, domáci organizátori asi usúdili, že novinári sú nebezpeční, a tak nám zatrhli prístup k hráčom. Namiesto rozhovorov som tak spoza skla ako slávny väzeň Hannibal Lecter mohol len z diaľky natočiť, ako si Marcel Hossa a spol. odvážajú batožinu.
Chápem, že bezpečnosť je prvoradá, ale domáci organizátori si asi neuvedomujú, že držia v rukách dvojsečnú zbraň. Na jednej strane by sa im ťažko stalo niečo podobné ako dozorcom vo väznici Fox River, odkiaľ ušiel Michael Scofield zo seriálu Prison Break, no na strane druhej ak kontrola piatich novinárov pred odchodom na tréning trvala päť minút, nechcem si predstaviť ako to bude vyzerať pred zápasmi hlavnej fázy olympijského turnaja.
A tak si každé ráno len môžem dôkladne skontrolovať ruksak, či tam nemám niečo „podozrivé“. Nechcem si totiž predstaviť, že by som prešiel cez skener a našli by mi nožík…