Koľko je hodín? Aký je dnes vlastne deň? Otázky, ktoré si posledné dni s kolegom Marošom kladieme takmer neustále.Koľko je hodín? Aký je dnes vlastne deň? Otázky, ktoré si posledné dni s kolegom Marošom kladieme takmer neustále.
Časový posun pred odletom do Vancouvru bol jasný, mínus 9 hodín. Prvý deň sme žili dvakrát. Okolo ôsmej, deviatej kanadského času nás to už strašne lámalo k spánku, no nemohli sme. Museli sme vydržať, aby sme si na posun zvykli. I tak sme sa obaja zobudili o štvrtej ráno s pocitom, že sme vyspatí.
Po dvoch či troch dňoch sme už boli, našťastie, „pretočení“ a začali naplno pracovať. Rozpis hier bol jasný, a tak sme si začali deliť podujatia vo Whistleri, ktoré sa začínali v skorých ranných hodinách. Mesto Vancouver je od horského strediska vzdialené okolo 150 kilometrov, a tak sme si museli na zlatý biatlon či beh na lyžiach poriadne privstať.
Budík nastavený na šiestu hodinu, rýchla sprcha, možno malé raňajky a beh na autobus. Takto vyzeral náš režim prvé dni. Neskôr sa do toho „primiešal“ hokej, skvelé biatlonové úspechy na strelnici vo Whistler Olympic Park korunované striebrom a bronzom sa skončili, a tak sme sa začali sústreďovať na tím trénera Jána Filca.
Hokejový výber svoje zápasy pravidelne hrával o deviatej hodine kanadského času, čo určite potešilo fanúšikov na Slovensku (mohli sledovať zápasy skoro ráno o šiestej a nie v noci), no pre nás, novinárov to bola nočná mora. Duely sa totiž končili pred polnocou, no a kým sme nahrali všetky hlasy a dojmy zo zápasu, napísali prvé reakcie hráčov, premiestnili sa na hotel a písali ďalej, bola tuhá noc, čo noc, už aj ráno!
Tak je tomu aj teraz, keď píšem riadky tohto blogu. Na Slovensku je pol druhej poobede, ale u nás vo Vancouvri pol štvrtej v noci. Ja i Maroš sedíme na posteli a píšeme. Ako inak, o hokeji.
Nie, nechcem sa touto formou vyhovárať alebo sťažovať. Vedel som do čoho idem, keď som sa chystal na olympiádu. To iba nahlas uvažujem o časových posunoch, na ktoré si človek počas 17-dňového športového sviatku musí zvyknúť.
V prípade ranného vstávania za Anastasiou Kuzminovou či Pavlom Hurajtom mi to však nevadilo a nevadí ani pri ponocovaní nad písaním o úspechoch Mariána Hossu a spol. Slovenský šport zažíva krásne obdobie a som rád, že som pritom. Hoci s deficitom spánku, ale to sa zvládne.
Idem teda na to, dobrú noc:-)
Foto – www.sxc.hu/profile/rizeli53