Šialenstvo menom olympiáda je definitívne minulosťou. Vancouver bol historický, a nielen pre Slovensko. Hry v najväčšom meste Britskej Kolumbie boli v mojej novinárskej kariére prvé a poviem vám, bola to fuška.
Áno, na jednej strane som si riadne zamakal, no na tej druhej, stálo to za to! Tie tri týždne, ktoré som strávil v Kanade, mi ušli ako voda.
Pred očami mám moment, keď som vstúpil do Vancouvru, ako ma privítalo krásne, jarné počasie, celý ten olympijský frmol a zmes ľudí v meste.
Na úvod boli hry smutné aj pre mňa. Písať totiž hneď v prvý deň olympiády o smrti mladého gruzínskeho sánkara nebol najkrajší začiatok, ale vybrať som si nemohol. Od tohto momentu však nastala vo Vancouri a Whistleri radosť zo športu.
Nikdy nezabudnem na ten deň, keď som sa vybral do biatlonového areálu na preteky v šprinte žien. Ledva som stihol bus, unavený ako „kôň“ som si zdriemol na sedlale, pričom dobre mi ako opierka o hlavu poslúžil rakúsky novinár. Pršalo, fúkalo, snežilo, jednoducho počasie pod psa, no to mi neprekážalo.
Na svojej prvej olympiáde som hneď v úvode bol pri historickej zlatej medaile pre slovenský šport. Poviem vám, bol to krásny pocit! A zrazu prišlo aj striebro a bronz. Anastasia Kuzminová a Pavol Hurajt, vďaka vám za chvíle, ktoré mi navždy ostanú vryté v pamäti.
Dni olympiády sa mi od tohto momentu striedali jeden za druhým, ani som nevedel ako. Z veľkého zhonu, nespavosti a námahy som musel prekonať vysoké horúčky a bolesti hrdla, ale vďaka lekárovi hokejistov Dalimírovi Jančovičovi som to zvládol. Vďaka.
Po biatlone prišiel na rad hokej. Šport, ktorý opäť dokázal, že vie spájať ľudí na Slovensku, že je fenomén, a že hokejisti spod Tatier ním vedia ohúriť svet. To, čo predvádzali na vancouverskom ľade bola nádhera, ktorou žili nielen fanúšikovia od Záhorskej Vsi až po Novú Sedlicu, ale aj my, novinári v centre diania. Kanaďania, Rusi, ale aj Američania či Švajčari. Tí všetci držali filcovej družine palce, vždy keď mohli zapriali nám šťastie a gratulovali k skvelým výkonom.
Chalanom patrí veľká vďaka! Pripravili nám všetkým nezabudnuteľné chvíle. Rozprávka neskončila najšťastnejšie, no i tak ňu nikdy nikto nezabudne.
Osobne sa musím poďakovať svojím kolegom novinárom. Vytvorili sme skvelý kolektív, ktorý držal pokope a vždy, keď mohol, si pomohol. Špeciálne kolegovi Marošovi, s ktorým sme celý tento kolotoč odmakali. Vďaka chalani!
Olympiáda sa skončila, život sa vracia do klasických koľají. Na sedemnásť dní sa stal Vancouver hlavným mestom sveta a bavil divákov. Kanadskí organizátori nesklamali a pripravili skvelé hry.
Oh Canada, vďaka! Na dianie vo Vancouvri a Whistleri nikdy nezabudnem!
Celá debata | RSS tejto debaty