Kanadská olympijská revolúcia alebo žúr vo Vancouvri (Video)
16. februára 2010 12:35,
Prečítané 3 504x,
Stanislav Benčat,
Nezaradené
V marihuanovom opare na chýrnej vancouverskej Granville street plávala čistá radosť. Uprostred jednej z križovatiek sa zhŕkla skupina tínedžerov a odkričala kanadskú hymnu s toľkým nadšením, až znela krásne.
Po ulici, ktorá je v meste centrom zábavy, sa promenádovali tisíce mladých ľudí. Jačali, spievali, tešili sa. V ich meste sa práve začala olympiáda. Na chodníkoch vyhrávajú muzikanti a vyberajú drobné do puzdier od gitary.
Kanadské hokejové dresy, pomaľované tváre, zástavy. Okolo idú traja ruskí mladíci, snažia sa prehlušiť väčšinu a vyjadriť iný názor na to, kto vyhrá hokejový turnaj. Márne.
V iných uliciach už bola situácia menej harmonická. Niekoľko tisícok Vancouverčanov demonštrovalo proti olympiáde tvrdiac, že toľké peniaze investované do športového sviatku sa dali využiť aj prospešnejšie. Na policajtov lietali fľaše a iné predmety.
Ale viac ľudí bolo na Granville street. Ich olympijská revolúcia pôsobila prívetivejšie. A trvala až do svitania. Až sa v rannom metre ozval ženský hlas oznamujúci zastávky. „Toto je stanica Burrard. Go, Canada, go! Nasleduje stanica Waterfront.“
Čo sa bude diať, keď Kanada vyhrá hokejové zlato?
Kompletné spravodajstvo zo ZOH 2010 čítajte na www.pravda.sk/vancouver. Foto – AP, SITA
01.03.2010
Šialenstvo menom olympiáda je definitívne minulosťou. Vancouver bol historický, a nielen pre Slovensko. Hry v najväčšom meste Britskej Kolumbie boli v mojej novinárskej kariére prvé a poviem vám, bola to fuška. Áno, na jednej strane som si riadne zamakal, no na tej druhej, stálo to za to! Tie tri týždne, ktoré som strávil v Kanade, mi ušli ako voda.
28.02.2010
Blog by mal byť o pocitoch a názore autora. Tak teda konám. Píšem ako ja, Stanislav Benčat. Na jednej strane redaktor, no na druhej strane človek a hokejový fanúšik. V deň semifinále som mal dobrý pocit. Hoci Slováci nastúpili proti topfavoritovi turnaja Kanade, nebál som sa o výsledok. Moju dobrú náladu podporil aj kolega Maroš, keď si dal vzal víťazné modré tričko. Ja [...]
26.02.2010
Koľko je hodín? Aký je dnes vlastne deň? Otázky, ktoré si posledné dni s kolegom Marošom kladieme takmer neustále. Časový posun pred odletom do Vancouvru bol jasný, mínus 9 hodín. Prvý deň sme žili dvakrát. Okolo ôsmej, deviatej kanadského času nás to už strašne lámalo k spánku, no nemohli sme. Museli sme vydržať, aby sme si na posun zvykli. I tak sme sa obaja zobudili [...]
Celá debata | RSS tejto debaty